Dovolenka v Karibiku

9:23

Zaslúžená dovolenka.

Po takmer pol roku strávného v kolotoči starostilovosti o deti a zápasením s bláznivými americkými pubertiakmi je dovolenka nutnejšia ako soľ. Po dlhých špekuláciách o výbere správnej dovolenkovej destinácie sme sa rozhodli pre Portoriko. A koncom augusta som sa na niekoľko dní presťahovala do karibského raja. 



Deň prvý - odlet. Lety z New Yorského JFK meškali, a jediné potešenie sme našli v letiskovom bare, ktorý mimochodom nebol vôbec lacná sranda.



Do San Juan, hlavného mesta sme prileteli ráno o 7 a privítalo nás počasie, aké na dovolenke naozaj nechcete. Dážď. Ale nie obyčajný dážď. Monzún. Oh bože, to je snáť vtip. Ale veru nebol. August je mesiac, kedy monzúnové dažďe v karibiku nie sú žiadnou výnimkou, ale skôr pravidlom. To sme samozrejme pred tým vedeli, ale nejak sme sa modlili, že nás to obíde. Našťastie, po chvíli sa vyjasnilo a my sme zase boli plný nádeje na slnečné dni.



Z letiska sme sa dopravili do miesta nášej portorickej adresy, a keďže sme prišli o niekoľko hodín skôr pred možným check-inom, na chvíľu sme sa stali bezdomovcami. Našťastie, na pláž to bola len minútka, a do miestneho lokálu minútka opačnou stranou.
Opäť sme zvolili ubytovanie cez AirBnb, ktoré patrí medzi moje najobľúbenejšie. Nie som totižzo veľký fanúšik veľkých hotelov, ktoré nemajú žiadny genius loci. Radšej ako v luxusnej hotelovej izbe budem bývať v malinkom apartmáne, kde sa môžem stretnúť s portorickými susedmi a prehodiť s nimi pár slov po španielsky. (Pri rezervácii ubytovania možete využiť tento link, a okrem skvelého zážitku dostanete aj zľavu až 28 eur! Nie len v Portoriku, ale po celom svete:)



Keďže na ubatovanie sme museli pár hodín počkať, zobrali sme teda všetko, čo sme vlastnili na pláž. Jednoducho sme nemienili premárniť ani deň našej dovolenky. Pláž, to bola jedna nádhera. Nikde nikto. Žiadny turisti - výhoda cestovania mimo hlavnej turistickej sezóny. 
More krásne, vlny vysoké. 
Milujem more. Milujem pláž. Poznáte ten prvý pocit, keď pod dlhšej dobe prídete na pláž a nechtete nič iné, len sa ísť čo najskor ponoriť do vĺn? Ja proste nikdy neviem odolať, a verím tomu, že mi toto nadšenie zostne na celý život. Už sa vidím o iekoľko rokov, ako babka pomaly cupkám do mora :D




Long story short. Slnko svietilo. Potom prišiel monzún. Zase svietilo slnko. My so všetkými vecami na pláži. Všetko komplet mokré, ale aspoň je sranda. Z pláže odchádzame ako černévné raky, niekto si pomýlil opaľovací krém s obyčajným? Ah prečo ja???

Deň druhý. 
Nemáme auto, a Portoriko to je taká amerika na ostrove. Bez auta ani ranu. Ideem do krásneho hotela, kde si požičime auto. Celý deň prší ako blázon. Deň trávime v hotelovej hale, kde je asi 15 stupňov. Klimatizáciu tu naozaj majú radi.

Večer sme sa rozhodli preskúmať Viejo San Juan. Historickú časť mesta, s nádhernou achitektúrou a úžastnou atmosférou. Zaujímavou časťou je štvrť La Perla, ktorá je od starého San Juan odizolovaná múrom. Miestni tvoria komunitu, ktorá má stvoje územie naozaj rada. Ak ste dostatočne odvážni, môžete sa ísť zatúlať medzi jej uličkami. Portorikánci však radia nechodiť v noci a tiež sa zbytočne neukazovať.

 La Perla sa stala slávna hlavne kôli klipu pesničky Despacito! Áno, celý klip sa natáčal práve tu, a tiez v bare La Factoria, do ktorého sme nevedomky zablúdili, a až potom som sa dozvedela, že miesto dokonalých koktejlov je vlastne ten slávny bar z klipu! 

La Perla z diaľky
La Perla z blízka :D
a znova, strechy domov v La Perla
no toto už nie je La Perla :D 





Na večeru nás k sebe do svojho baru stiahol priamo jeho majiteľ rovno z ulice. Ajo del pais je tá pravá reštaurácia, ak hľadáte autentickú portorikánsku kuchyňu. A hudbu. Jedlo bolo fantastické, v podstate sme nevedeli, čo sme si objednali, ale zhltli sme to ako dravé. Po americkej strave to bolo nebíčko v papuľke. Navyše nám  k tomu dvaja sympatickí páni hrali na gitarách a spievali po španielsky. A to lacné a dobré pivo. Majiteľ bol super srandista, vytiahol nás tanocovať (hmm starý šibal:D), potom nam ponalieval kokosový likér (nič moc ale :D) no a potom sme bohužiaľ museli ísť domov. Kebyže môžem, tak v tom bare stávim celú dovolenku :D

Deň tretí sa niesol v znamení zatmenia slnka. Ráno sme sa vydali do jediného dažďového prelesu na území USA (Portoriko je ich teritórium). Bola to jedným slovom nádhera. Krásne kopce, všade vodopády, palmy, a neskutočné výhľady.



Štvrý deň sme prebrázdili ostrov od hora nadol. Objavili sme nádherné pláže, kde sme boli sami. Nikde ani nohy. Niektoré z tých pláží boli len tak popri ceste, k iným sme museli liezť cez džunglu. Ale aj to stálo za to, pretože v takej tropickej krajine, akou portoriko je, sa máte vždy na čo pozerať.

Nakoniec sme ešte pred západom slnka stili vyliezť na útes s majákom, odkiaľ bol výhľad takmer dokonalý. Takmer preto, lebo ho zastienil roj komárov, ktoré nás dohnali k úteku späť do auta.








Piaty deň sme vyhradili na ostrov Culebra. Ráno sme si privstali, aby sa nám ušli lístky na trajekt. Po hororových skúsenostiach s portorikánskou verejnou dopravou, o ktorých sme sa dočítali na trip advisore, sme nič nechceli nechať náhode. V recenziách sa písali doslova, ak máte viac času ako peňazí, zoberte si ferry. Ak máte viac peňazí ako času, zoberte si lietadlo. No tri krát hádajte, do ktorej skupiny sme patrili my.
Našťastie ferry nesklamalo a vyštartovali sme, aj keď nie načas, ale predsa! A Culebra to bol jeden malý veľký raj. Priezračná voda. Biely piesok. Ľudia len tak chillovali vo vode s pivom v ruke. V tomto momente som bola rada, že som nezostala na zvyšok dovolenky v tom (aj tak skvelom) bare v San Juan.




Šiesty deň bol bohužiaľ deň, kedy sme to museli na ostrove zabaliť. Ráno sme sa odubytovali, nakŕmili susedove každy zbytkami kuraťa a zavolali si uber smer San Juan. Polovica z nás letela ešte v ten deň, a druhá polovica, tá dobrodružnejšia, až o piatej ráno. Takže sme sa opäť stali bezdomovcam. Všetko preto, aby sme mali celý deň, a ked'že sme chceli aj okúsiť aj nočný život, tak aj celú noc.

naboso :D 


Deň sme strávili na pláži Isla Verde v San Juan, ktorá bola prekvapivo krásna. Čakala som špinavú mestskú pláž, ale nič také sa nekonalo. Večer sme ešte preskúmali Viejo San Juan, odhodlali sme sa aj do uličiek La Perly, ale až podozrivo sme tam nezapadali, tak sme to radšej otočili do prvého baru. A potom do druhého. Noc mala byť len naša, ak kým mi neprišlo zle. Nízky tlak. Začal sa mi točiť svet a vôbec som nebola prítomná. Toto sa mi raz stalo v Ríme a musela som sa vrátiť na izbu, kde som prespala celý zvyšok dňa. Lenže tu sme žiadnu izbu nemali, takže našou jedinou možnosťou bola nepohodlná letisková hala, kde sme to nejak pretrpeli do piatej rána, kedy odlietalo naše lietadlo do Miami. Naša stávna fiesta v uliciach San Juana sa premenila na biednu siestu na letisku. Niekedy si vravím, že som na toto už stará. Ale potom sa spamätám - veď vek je len číslo!

Dovolenka ale nekončí, ešte pred tým, ako sa vrátime do milovaného New Yorku sa staváme na pár dní v božskom Miami! Ale o Miami niekedy nabudáce! 

Ak chcete vidieť a vedieť viac dajte follow na môj instgram
Adios muchachos :)


Minirecenzia knihy Marťan - Andy Weir

9:30

Americké knižnice si zaslúžia článok plný chvály. Ponuka kníh, ktoré tu nájdete je naozaj fenomenálna. 
Tentokrát som ulovila knižku Marťan od Andyho Weira. Už som ju mala nejakú dobu v ipade ako ebook, ale ebooky čítam naozaj len vo výnimočných prípadok nádze. Niet nad papierovú knihu, do ktorej si môžete spokojne zaboriť nos haha!
Samozrejme, priniesť si knižku z knižnice domov je len polovičná výhra. Marťan ležal na mojom nočnom stolíku nejaký ten piatok. A veru, skoro som ho neprečítaného vrátila! 

Našťastie som si povedala, že bez toho, aby som do nej aspoň nazrela, ju predsa nemôžem vrátiť. A páni! Po prečítaní prvej stránky som ju už z ruky nepostila. Nakoniec som čítala celú noc, lebo som nebola schopná zaspať bez toho, aby som vedela, ako to celé dopadne. 

Nech s páči, moja mini recenzia na knihu Marťan! 


Marťan, ako sa dá z názvu tušiť, je príbeh o austronautovi, ktorý omylom uviazne na Marse. Bez akejkoľvek možnosti spojisť sa so Zemou. Zo zásobami, ktoré mu vystačia na 30 dní (Ono to bolo o niečo viac, pretože zásoby, ktoré mal k dispozícii boli zásoby pre celú posádku, stále však menej ako jeden rok - prečo je to málo, čítajte ďalej!)

Kniha je zaujimává a netradičná v tom, že všetok dej sa odráža na pravivých vedeckých faktoch. Fyzika, matematika a chémia hrajú dôležitú úlohu. A tí z vás, ktorý týmto oborom zrovna nefandia, neprestávajte čítať! Autor všetko popisuje takým bravúrnym spôsobom, aby mal z toho aj obyčajný smrteľník, ktorý zrovna nepracuje pre NASA stopercentný čitateľský zážitok.

Hlavná postava. Uhmmmm. Takto nejak si predstavujem hlavú postavu. Mark je inteigentný, vtipný, pohotový a nerozhodí ho ani fakt, že je sám uveznený na Marse. Jeho posádka si myslí, že zomrel počas búrky, ktorá ich prinútila núdzovo a predšastne opustiť Mars. Vo filme, ktorý bol podľa knihy natočený ho hrá Matt Damon a za to má ďalšie plus!

Najbližsia misia, ktorá mala na Marse pristáť a potencionálne ho zachrániť, mala príť o 4 roky. 4 roky! On mál zásoby len na niekoľko dní. Avšak, ako som už spomínala, pomocou čárov márov s matematikou a chémiou a veľkou dávkou vynaliezavosti Mark vydrží, ako tie 4 roky na Marse preži. Spomínala som už, že je to austronut - botanik?
Načo by mu boli ale vedomosti z botaniky dobré na planéte, kde nič nerastie. Ale naozaj? Mark je viac než vynaliezavý. A odradiť sa nedá ani nespočetnými neúspechmi.

Mark v podstate funguje na postupke: vymyslieť dokonalý plán, zrealizovať plán, plán perfektne funguje až do momentu, kedy niečo vybuhne, zhorí, alebo sa pokazí. Vtedy si Mark z chuti zanadáva, chvíľu si myslí, že je úplne v "keli" a o ďalšiu chvíľu príde s lepším plánom. Rozhodne nie je typ, ktorý by sa vzdal na prvý pokus. 


Najviac sa mi na postave Marka páčilo, že viac času venoval na kritizovanie hudobného vkusu kapitánky posádky, ktorá na Marse nechala USB plné disko hudby z 80. rokov, ako lamentovaniu nad celkom závažnou situáciou, v ktorej sa ocitol. 

Keďže pre NASA pracujú supermozgy planéty, a veru, nie su žiadné béčka, netrvá dlho, kedy si na snímkach zo satelitov všimnú, že Mark nie je mŕtvy a zomrieť sa nechystá. Aspoň v najbližšom čase nie. A keď za vami stoja tí napojovolanejší, vaša situácia je značne jednoduchšia.
Pre NASU, ale aj pre celý svet o bol nesmierny šok, že Mark je stále nažive. Všemocne sa mu budú snažiť z tejto šlamastiky dostať, ale či sa mu podarí prežiť na planéte, kde nič nežije, to je v konečnom dôsledku len a len na ňom. 

Verím, že táto perfektne napísaná, napínavá kniha, ktorej dej sa odvíja na základe fyzikálnych zákonov a chemických reakcií vás pohltí tak ako mňa. 100% odporúčam všetkým nadšencom, a s čistým svedomím môžem povedať, že aj odporcom sci-fi. 


everything everything

Knižný tip: Everything everything - Nicola Yoon

8:52

Viete, čo najviac milujem na Amerike? Prekvapivo, ich knižnice! Majú všetko. Úplne všetko, na čo si len spomeniem.

Knižku Everything Everything, ktorú napísala Nicola Yoon som si z regálu zobrala úplne neplánovane. V náručí som niesla ďalších asi desať titulov a náhodou som ju zbadala pri potulovaní sa medzi regálmi. Názov mi niečo hovoril, myslím, že túto knihu sfilmovali a film je práve v kinách, pomyslela som si. Šup, a už bola na kope kníh, ktoré som sa chystala odniesť. Veď prečo nie,  uvidíme, uvidíme. 

A verte mi, že som viac než rada, že som ju tam nenechala len tak ležať.

Spoiler alert: “Everything's a risk. Not doing anything is a risk. It's up to you.”



Nakoniec som ju zhltla na jedno posedenie. Je to príbeh o veľmi špeciálnom dievčati Maddy, ktorej choroba jej nedovoľuje vyjsť z domu. Je alergická na svet. Vážne na svet! Nikto nevie presne povedať, čo konkrétne môže stlačiť spúšť a spôsobiť to najhoršie. Smrť. Môže to byť čokoľvek. Jedllo, slnečné lúče, alebo len jednoduchý kontakt s ľudmi.

Madeline, mimochodm má 18, žije ako princezná zvretá vo svojej veži. Nikdy nebehala bosá po tráve, nikdy necítila vônu stromov a kvetov, ani len vánok vetra na svatnej koži. Namiesto čerstvého vzduchu v prírode dýcha vzduch perfektne čistý, o ktorý sa postaralo množstvo filtrov v ich dome. 
Dobrodružstvá sukotčného sveta, ale aj tie, pred bežhného človeka celkom obyčajné veci, prežíva Madeline len prostredníctvom kníh.

Na tejto knižke sa mi páči, ako sa autorka s nami čiteteľmi hrá, manipuluje nami a darí sa jej tak odviesť pozornoť od hlavnej príčiny, prečo vlaste Maddy môže byt v kontakte len s jej mamou a sestričkou, ktorá denno denne prichádza k nim domov aby sa o ňu starala. 


Ak by som male knižku opísať len jedným slovom, to slovo by bolo krásna. Krásna od užastného obalu až po vonkajšiu krásu Maddy. Krásne sú dialógy, krásna je láska, ktorú Maddy zažíva. Láska. Samozrejme tá tu chýbyť nemôže. Ale zabudnite na klišé, aké najdete v každej druhej YA romantárni. 

Ollie, chlapec do ktorého sa Madeline zamiluje, sa prisťahuje do domu oproti. Jeho rodina má len ďaleko od  tej perfektnej. Otec je alkoholik, doma sa stále hádajú a výnimnkou nie su ani bitky. 
S Madeline začnú komunikovať prostredníctvom emailov a častokrát strávia online celé noci. 

“You're not living if you're not regretting.” 

Láska, s ktorou sa v knihe stretneme je samozrejme láska medzi Maddy a Olliem. Druhým typom je láska rodičovká, láska matky k jej jedinej, milovanej dcére, ktorú sa snaží ochrániť pred svetom tam vonku za každú cenu.
Matka prišla o svojho manžela a Maddynho malinkého brata v strašnej autonehode. S takouto stratou sa vyrovnáva celý život. 

A kôli láske sú ľudia schopný robiť šialené veci. Dokonca sa neboja riskovať. Riskovať všetko. Riskovať život. 

Knižka Everything Everything, alebo po slovensky Láska stojí za všetko nie je žiadne literátne veľdielo. Ale číta ja jednoducho a ľahko, má zaujímavý a prekvapivý dej, nie je to žiadne klišé, ako mnohé knihy, ktoré spádajú do tejto kategórie. Dialógy sú zaujímavé, vtipné, prirodzené a dej je miestami veľmi prekvapivý. 
Jediné, čo ma mrzí, je oblálka slovenskej verzie, ktoré sa im naozaj nepodarila. Ilustrácia na anglickom originály je podľa mňa pekná, svieža a hravá. 

“In my head I know I've been in love before, but it doesn't feel like it. Being in love with you is better than the first time. It feels like the first time and the last time and the only time all at once.” 

Knižku odporúčam všetkým beznádejným romantikom. A tiež ich rodičom. Myslím, že každého ľahko chytí za srdce. 

Chete viac? Sledujte ma na instagrame, kde pridávam nielen fotky knižiek, ale aj tie cestovateľské, momentálne z NYC! Už za chvíľu sa chystá o niečo väčšia exotika, tak sa bude na čo pozerať :)

INSTAGRAM

recent posts