au-pair life

Au-pair - ako na vec

11:03

AU-PAIR krok za krokom
toto bude asi nadlhšie.
Ale...
Veľa dievčat sa pýta: ako, kde, s agentúrou, bez, letecky, peši..? tých otázok je nespočetne.
Tak dúfam, že článok padne na úrodnú pôdu, snáť aj niekoho inšpiruje. 



KROK 1
1. Ako, prečo, a ešte raz, AKO?

Predstava: V hlave sa mi zrodí myšlienka, chcem byť aupair. A bum, rodiny sa na mňa valia ako doplna naložený vlak po koľajniciach, neviem ktorú si mám vybrať. Jedna má vilu na pláži, druhá cestuje po celom svete, a aupair s ňou... a podobne.

Isto iste.
(Natrafiť môžete.)

Ale realita: Ak chcete byť aupair, je potrebné niečo pre to aj urobiť.
Ideálne vytvoriť si profil napríklad na aupairworld, určiť kritériá, uploadovať svoje fotky a začať hľadať. Alebo sa pridajte do rôznych aupair skupín na facebooku, na rodinu môžete natrafiť aj tam :)
Čo sa fotiek týka, len jedna dobre mienená rada, nemali by ste na nich vyzerat drzo.

Prečo?
Prečo odísť na pár mesiacov ako au-pair?
Dôvodov je milión. Jeden väčšie klišé ako druhý, ale pravda tam je.

Jazyk. Aj keď neviete anglicky, čínky, španielsky alebo Monglosky, a vy do toho Mongolska chcete, tak tam choďte. Naučíte sa. Aj malé deti sa učia hovoriť z posluchu, a nie z kníh. A keď sa vrátite namiesto s flawless english (či mongolčinou) s pár detskými básničkami, aj to je dobre!
Ak neviete, a bojíte sa, je to logické. Ale nie je sa čoho báť. Dohovoriť sa dá vždy. Ak sa chce.
Ja som išla do španielska k trom deťom s tým, že som po španielsky nevedela povedať ani slovo. Okej, vedela som Vamos a la playa z pesničky :D naučila som sa? Naučila. Bolo to o držku? Bolo. Ľutujem? Ani trocha!

abroad, audrey hepburn, and eiffel tower image
Skúsenosti. Nielenže uvidíte kus sveta, ale uvidíte ho priamo z vnútra. Spoznáte kultúru. A ani vás to nebude veľa stáť. Okrem toho sa vrátite oveľa silnejšie a schopnejšie. deti dajô zabrať. Ale čo by sme my silné ženy (a muži! ) nezvládli.

Nadhľad. Aj ten získate. Stačí žiť chvíľu v inom prostredí a po návrate buedte mať na malicherné problémy úplne iný pohľad. Nebudú vás zaujímať všeliaké ohováračky na dedine - čo je dobre :D


Agentúra?
Osobne si myslím, že ak chcete ísť v rámci Európy, agentúra je zbytočná.
Zaplatíte peniaze slovenskej/českej agentúre, ktoré vás pošle do ďalšej agentúry. V prípade núdze za vás aj tak nič nevyriešia. A nikto vám ani za milión nezaručí, že si s rodinou sadnete.
Najdôležitejšia vec je rozumieť si s rodinou (áno, potom lokalita, vila na pláži, súkromné lietadlo, ktoré má aupair stále k dispozícii a podobne haha).

Nie vážne, môžte bývať aj na streche sveta,
 ale ak bude rodina nanič, ani tam vám nebude dobre.
 V najhoršom prípade sa vždy môžete zbaliť a ísť domov. 
Ten svet nie je až taký veľký ako sa zdá.


Preto je dôležité hľadať. A KOMUNIKOVAŤ.
Nebojte sa skypu. Dievčatá, ktoré sa tomu chcete vyhnúť silou mocou, prosím uvedomte si, že s tou rodinou budete žiť pod jednou strechou. Ku komunikáciu face to face raz dojde tak či tak :) Takže čím skôr, tým lepšie. Skype veľa prezradí. Nebojte sa skypovať s jednou rodinou aj viac krát.


SKYPE - Čo od toho očakávať?

Ja som bola pred svojim prvým skypom tiež poriadne vyklepaná. Ale štastie praje pripraveným. Trošku sa na to pripravte. Nachystajte si otázky, ktoré sa chcete rodiny opýtať. Kľudne si ich napíšte na papier, aby ste na niečo dôležité v tom zhone nezabudli. Pýtajte sa na deti, na ich koníčky, na pravidlá, ktoré vládnu v dome, na ich harmonogram, všetko čo vás napadne. čím viac informácií získate pred cestou, tým lepšie. Zistite si, ako pracujú rodičia. Sú doma? Je to pre vás vyhovovvujúce?
Väčšinou to býva tak, že ak je doma rodič, decká sú nezvádnuteľné, aupair nemá žiadny rešpekt. ale samozrejme existujú výnimky.
Ak pracujú, od koľkej do koľkej.
Môžte sa opýtať aj na jedlá, aké preferiujú, či varia doma, alebo je každý deň na obed piza, na večeru mekáč. S tým spojené aj varenie - chce rodina, aby ste varili?
Čím viac toho vykomunikujete pred odchodom, tým menej (nemilých) prekvapení vás čaká.

Dajte si záležať na výbere rodiny.
Zvážte, koľko detí zvádnete mať na krku.
Je lepšie mať menšie, alebo staršie deti.
Ak ich budete mať viac, pozor na veľké vekové rozdiely, narobí to veľa neplechy, pretože každý chce väčšinou niečo iné a potom je krik :D

Možno trochu straším, 
ale často čítam v skupinách na facebooku
 príspevky od dievčat, 
z ktorých mi plynie absolutna nepripravenosť.

Ja viem, že v predstavách o aupairovaní je na prvom mieste krásne nové mesto, do ktorého sa presťahujete, noví kamaráti, cestovanie, nakupovanie, kávičkovanie, párty život...

Ale uvedomte si, že veľkú časť vášho času budete tráviť v spoločnosti malých diablikov (anielikov), ktoré veľmi dobre vedia ako z človeka vysať energiu.

PENIAZE: 
Au-pair nie je práca v pravom zmysle slova. Nemyslite si preto, že po návrate domov budete v balíku.
Samozrejme záleží, do akej krajiny idete, o koľko detí sa budete starať, koľko hodín denne a podobne. Kritérií je mnoho.
Je rozdiel byť au-pair niekde v Španielsku alebo Taliansku, kde je priemer oveľa nižší, ako v UK a v severnej Európe vo všeobecnosti.
V podstate sa môžete pohybovať od 50 (juh) do 150 eur (sever) (samozrejme aj viac, je to hodne individuálne, ale toto je taký priemer)
Nebojte sa pýtať si peniaze sa svoju prácu. Au-pair nie je otrok. 

KROK 2.

Pred cestou:
Či už sa rozhodnete letieť, alebo zvolíte oný spôsob prepravy je na vás.
Ja osobne považujem lietadlo za najlepší možný dopravný prostriedok, ktorý v prvom rade šetrí čas.  ¨
A letenky sa dnes dajú zohnat za babku (skyscanner , skypicker, alebo také česko/slovenské pelikán).
Ak nepatríte k tým, čo lietajú dennodenne, dont worry. Letiská sú robené ako pre blbcov, nikto sa tam nestratí. Navigačné tabule sú na každom kroku, a prinajhoršom, máme jazyk, poprípade ruky nohy, aby sme sa opýtali na smer :)

Ďalšia vec sú darčeky pre rodinu. Je pekné, keď niečo donesiete. Ale stačia drobnosti. Nenoste toho kopy, decká majú isto hračiek dosť, a potom vám bude ľúto, keď sa to bude len tak váľať bez povšimnutia. Sladkostami tiež nič nepokazíte :)

A koľko penazí so sebou?
Netýka sa tých, čo majú na účtoch milióny.
Ale ak uvažujete, koľko so sebou na začiatok, malá dobre mienená rada: koľko asi myniete za týždeň? cca 50-100eur si myslím, že by mohlo pokryť výdavky. Je to individuálne. Ale vždy je dobré mať pri sebe rezervu pre prípad núdze, napríklad na cestu domov alebo na super kabelku, ktorá bola doma všade beznádejne vypredaná :D

Tak.
Rodina nájdená, skype absolvovaný, letenka zabookovaná?


A keď už budete tam, vedzte, že: 

- si to užiteje
- spoznáte kopec nových ľudí
- nebudete ľutovať 
- možno budete mať nervy z detí
- bude vám smutno za domovom
- ale nakoniec to budete brať ako mega pozitívnu skúsenosť 


P.S.

Ak ste absolvovali všetko vyššie uvedené, ale rodina aj tak za nič nestojí, nesprávajú sa k vám adekvátne, nevážia si vás, deti sú drzé nevychovance, kašlite na to. Existujú milióny skvelých rodín, ktoré by vás ako aupair brali všetkými desiatimi, tak prečo márniť čas a emergiu niekde, kde sa človek necíti dobre?:)

A ozaj, všetko čo ste tu prečítali je čisto len môj názor na vec, ak máte iné skúsenosti či tipy, podeľte sa do komentárov, nech sme zas o niečo múdrejší :) 




srdcovky

instamánia #1

11:00

Musím sa priznať, že som tak trochu instagramový maniak. Aj keď zrovna nepridávam miliardu fotiek denne (skôr výnimočne), hrozne ma baví sledovať rôznych ľudí a ich fotozážitky. 
Tematicky sa to často mení, niekedy ma bavia viac krajinky, inokedy make-up, jedlo, cestovateľské, knižné, proste zo všetkého niečo, hlavne to musí byť zaujímavé :) 
Takže som sa rozhodla, že im urobím neplatenú reklamu a ukážem vám pár mojich naj.


číslo 1 patrí slečne z Istanbulu. @elifhanimcik je z Turecka, a to ma na nej zaujalo ako prvé. Žiadna Amerika. Ale fotky ma naozaj krásne. Niekedy trošku retro, plno farieb, kvetinky, knižky. 
Malá ochutnávka:

2. Taza/Naomi Davis (@taza)
www.lovetaza.com je jeden z mojich naojbľúbenejších family blogov. Naomi, Josh a ich tri uplne úžastne detičky, momentálne žijú v NYC (ako inak). Cestujú, varia, majú sa moc dobre. Ona je navyše veľmi pekná žena, a krásne sa oblieka :)

 3. Jaimie Myers (@jaimieemyers)
Niet nad instagramové kontá s jasnou témou, živé, plné farieb, žiadne chmúry, len dobrá nálada!Jamie je spisovateľka, ilustrátorka, fotografka a určite toho zvládne oveľa viac. A tu je malá ukážka toho, čo u nej nájdete:






Páčil sa výber? Máte vy nejaké tipy? Tak sem s nimi! píšte do komentárov, rada objavím niečo nové ;)

knizky

Denník Anny Frankovej

10:59


Práve som dočítala.





A musím s niekým zdieľať dojmy, ktoré vo mne táto jedinečná knižka zanechala.
Vždy ma zaujímala literatúra z obdobia druhej svetovej vojny. Vlastne to obdobie ako také ma úplne fascinuje.
Možno práve preto sa ma tento príbeh tak dotkol. O to viac, že to nie je fikcia, ale skutočné udalosti ktoré prežívala naozajstná Anna.
Anna bolo židovské dievča, a taktiež jej hrozil strašný osud, podobne ako ostatným židom v tých časoch.
Preto sa aj so svojou rodinou, mamou, otcom a staršou sestrou rozhodli ukryť v zadnom dome firmy Opekta, ktorú vlastnil jej otec, Otto Frank. To bolo v roku 1942.
Anna ešte predtým dostala na narodeniny zošit, z ktorého sa rozhodla urobiť svoj denník. Zapisovala si každodenné udalosti, ktoré v zadnom dome prežívali.
Bolo veľmi zaujímave sledovať život mladého dievčaťa, ktoré je uväznené spolu s ďalšími siedmimi ľuďmi a nesmie ani len nos z domu vystrčiť.
Napriek tomu, že si Anna uvedomovala, že má oproti ostatným židovským deťom obrovské šťastie, predsa len vo svojom denníku snívala o živote bez vojny, o prírode a o budúcnosti. A samozrejme aj o láske. V dome sa s ňou ukrýval Peter, do ktorého sa potupne zamilovala. V dnešnej dobe je úplne úžasné sledovať, akí boli hanbliví a zdržanliví.
Knižka vás bezpochyby chytí za srdce. O vojne a o holokauste sme počuli už veľa, ale prežívať každý deň s človekom, ktorý sa bojí toho najhoršieho, no napriek tomu si dovolí snívať, robiť plány do budúcna…
Navyše, Anna bola veľmi múdra a na svoj vek vyspelá. Hovorila niekoľkými jazykmi, učila sa dejepis, ktorý patril medzi jej najväčšie koníčky spolu s dejinami umenia a mytológiou.
Obdivuhodné na 14 ročnom dievčati bolo, že si dokázala priznať vlastné chyby a chcela sa polepšiť. Naozaj, Anna by mohla byť príkladom pre veľa dnešných dievčat, nielen v jej veku, ale aj pre starších, dospelých ľudí.
Myslím, že v tomto prípade nie je potrebné robiť tajnosti, každý vie, ako príbeh dopadne. Ak nie, a nie ste ani zvedaví, nečítajte ďalej :)
O tom, že v zadnom dome Opekty sa ukrýva skupina židov sa samozrejme dozvie gestapo, a všetkých odvedie do koncentračných táborov.A to len niekoľko mesiacov pred koncom vojny!
Bohužiaľ, všetci postupne umierajú. Áno, aj Anna. Veľmi by som si priala, aby všetku tú hrôzu prežila. Myslím, že by dokázala v živote ešte veľké veci.
Jediný kto prežil, bol jej oco Otto Frank, ktorý sa zaslúžil o publikovanie Anninho denníka. Ona sama po vojne chcela napísať knihu s názvom Zadný dom. Možno aspoň takto sa z časti splnili jej sny.
Knižku vrelo každému odporúčam. Od prvej stránky až po tú poslednú.
 :)



A ak by ste mali cestu do Amstrerdamu, nezabudnite navštíviť dom, kde sa Anna ukrývala. Urobili z neho totižto múzeum:

INSTAGRAM

recent posts