Magic called Cinque Terre

12:22
Ani si presne nepamätám, kedy sa u mňa objavila obrovská láska k Taliansku a všetkému talianskemu.
Riomaggiore - no nie je to dokonalosť? 
Možno to začalo postupne, keď sme tam išli prvý krát na dovolenku, plavili sa trajektom na Elbu, jedli dokonalé gelato. Možno k tomu prispeli knihy Dana Browna a talianska história, ktorá je jednoducho fascinujúca.


Tiež dve low cost dovolenky s kamoškami, ktoré boli proste nezabudnuteľné. A ako čerešnička na torte, moja práca pre taliansku spoločnosť Delonghi, veľkého výrobcu kávovarov (z toho sa odvodila aj moja závislosť na káve, ale o tom potom:D).


Takže keď sa mi počas môjho aupair pobytu naskytol týždeň voľna, cieľ bol jasný! Bolo mi v podstate úplne jedno, kde pôjdem.  Či to bude vysnívaný Rím, Neapol alebo Sardínia.

Nakoniec som letela do Pisy. Po pristáti na maličkom letisku, pripomínajúcom skôr autobusovú stanicu, som bežala do hostela, kde som si len zhodila veci a pokračovala som v behu smerom na vlak. Cinque Terre! Aj keď som mala len pol dňa, chcela som toho stihnúť čo najviac. Keďže talianske vlaky nesklamali a bezdôvodne meškali skoro hodinu, plán som musela zmeniť. Z piatich dediniek som nakoniec videla len 3, ale páni! Stálo to za to.




citróové mydlá a všeliaké iné potrebnosti 



títo taliani aj z úplnej banality vedia vytvoriť gastronomický zážitok 

Takže stručne:
Zastávka číslo 1 – Riomaggiore, som úplne bez slov. Taká nádhera. Na toto by som potrebovala aspoň mesiac. Na každom kroku dobré jedlo, zmrzka, usmiati ľudia.
Smola, nemám mesiac ale len pár vzácnych hodín. Ide sa ďalej.



toto sa dá jesť na tony ♥

Dokonalé na týchto piatich dedinkách na pobreží je to, že z jednej sa peši dostanete do druhej, z druhej do tej tretej až po poslednú. Skôr ako prechádzka, je to ale poriadna túra, raz z kopca, raz do kopca. Ale ten pohľad! Pred sebou nekonečne modré more, dedinky sa striedajú jedna za druhou, raz farebné domčeky miznú, inokedy sa opäť pred vami objavujú.






Zmena plánuchodník z Riomaggiore do Manoroly je zatvorený. Presvedčila som sa o tom 100%, lebo som na 10x obehla celú dedinu v strese, kde je jeho začiatok. Áno, prekvapivo to bolo tam, kde bola zamknutá brána. Na dvojhodninovú obchádzku nie je čas, idem vlakom.

Vernazza. Fakt neviem, čo je krajšie, či táto, alebo tá prvá. Asi táto, sú tu krajší taliani :D
Takže šup, výstup na vežu, 10 fotiek, zostup z veže, dokonalá zmrzlina, 10 litrov vody a ide sa ďalej.
Ani neviem ako a som na pešej ceste do dediny 3 v poradí, ktorú som vynechala – Corniglia.
6 hodín večer a stále hic. Kráčam. Som na začiatku, a nikto nejde mojim smerom. Vyzerá to tak, že všetci práve dorazili do cieľovej dediny. Nevadí. Je krásne.






asi jediná moja fotka, čo odtiaľ mám :D 

Z jednej strany more, z druhej strany more, za mnou západ slnka. Po hodine nevládzem. Je to celkom do kopca a ja v šatách, s kabelkou.
Aj napriek dokonalému štasťiu a nadšeniu z tej scenérie, by som už rada bola v cielili. Predsa len, nocovať tu nechcem. Náhodní pocestní mi povedali, že ešte asi hodinu, a stále do kopca. No radosť.
Keď sa pre do mnou vynorila Cornoglia, ostala som bez slov. Práve dedinka, ktorú som pôvodne chcela vynechať, lebo na rozdiel od ostatných sa nenachádza dole pri more, ale hore na útese. A bola najkrajšia. S najleším vínom a nachutnejšou bruschettou.


spomínané výhľady











Bolo mi hrozne smutno, že na tomto mieste nemôžem zostať aj na noc. Ubytovanie som, ako aj letenku, riešila na poslednú chvíľu. Našla som aj krásny hotel, priamo v jednej z týchto dediniek, ale medzi tým, ako som platila letenky, mi niekto vyfúkol posledné miesto.

cestou...




Takže už len šťastne absolvovať nočnú cestu do Pisy, nikde sa po ceste nestratiť a ráno juchú do Ríma!
Ešte predtým ale overiť, či je šikmá veža naozaj šikmá (spoiler! Áno, ale inak nič extra :D).

Takže konečne Rím. Ešteže všetky cesty vedú práve tam. Inak by to bola veľká škoda. Ale viac nabudúce J





You Might Also Like

1 komentárov

  1. Tam je to opravdu nádherné, jako malá jsem tam byla a pamatuju si, jak se mi tam líbilo, ale přecejen ty samotné vzpomínky už nejsou tak jasné.. zkrátka bych se tam ještě někdy ráda podívala :) Ta atmosféra samotná je nezapomenutelná

    OdpovedaťOdstrániť

INSTAGRAM

recent posts