Nový prírastok do svorky.

11:20
Šteniatko. Cikanie, kakanie, žuvanie. Obhryzené ruky, potrhané rifle a podobné srandičky- Je to miláčik.



Pes. Tak toto bolo prekvapenie. Nie je tak úplne môj, ale s majiteľmi som v pokrvnom príbuzenskom zväzku a navyše aj zdieľame jeden príbytok, takže si naňho môžem nárokovať.

Ja som bola zásadne proti psovi (aj keď ich zbožňujem, ale načasovanie podľa môjho zdravého rozumu nebolo najvhodnejšie), ale doma nemám žiadne slovo :D

Takže nielenže som svojimi protestami spôsobila zvýšenie morskej hladiny, lebo sestra revala a revala, ale bola som aj prehlasovaná v pomere 4:1. Takže sa po milého psa išlo.




A výber mena? To bol oriešok.
Aby sa nikdy nezabudlo na jeho salašnícky pôvod, meno Bača zaznelo ako prvé. Lenže 5 ľudí, 5 chutí, takže ho týždeň každý volal po svojom. Chudák, ten mal z toho zmätok :D

Nakoniec sme sa rozhodli pre náhodnú klobúkovú metódu. Každý dal tri mená, a bol to naozaj mix - od Baču, cez Aslana až po Buddyho či Bodríka.

Papieriky sme hodili na zem a bolo na milom psovi, čo si vyberie. Lenže ani toto nefungovalo, lebo s jeho výberom vždy súhlasil len jeden človek.


Po pár dňoch som chytila situáciu do vlastných rúk, a vymyslela meno. Max. Dosť možné, že na našej ulici je ďalších 5 psích Maxov. Ale kedže všetci rezignovali, neostalo nič, len súhlasiť.
Takže máme Maxa, sem tam čerta :D


Max je hyperaktívny. Stále hladný (pažravý?). Na všetko, čo sa hýbe šteká. Len na veľkých psov nie. Na nich vrčí. Spí na chrbte, skrútený v nepochopiteľných uhloch. Relaxuje rád. Rád sa tiež nosí na rukách, lebo vtedy má blízko k nosu, do ktorého si sem tam schuti hryzne.
 







You Might Also Like

4 komentárov

INSTAGRAM

recent posts